KRISTIANISMO SU ORIGIN I DESAROYO UN ANALISIS HISTORIKO€¦ · E Kristian evangéliko-pentekostal...
Transcript of KRISTIANISMO SU ORIGIN I DESAROYO UN ANALISIS HISTORIKO€¦ · E Kristian evangéliko-pentekostal...
KRISTIANISMO SU ORIGIN I DESAROYO UN ANALISIS HISTORIKO MARLON WINEDT
IGLESIA HOUSE OF WORSHIP
27 DI YÜLI 2017
Huan 4:20-24 Religion i Kristianismo 20 Nos antepasadonan a adorá Dios riba e seru akí, ma boso ku ta hudiu ta bisa ku Herusalèm ta e úniko lugá, kaminda mester adorá Dios.’ 21 Hesus a bis’é: ‘Kere Mi, señora, e ora ta yega ku boso lo no adorá Tata ni riba e seru akí ni na Herusalèm. 22 Boso ku ta samaritano ta adorá Dios sin sa ken E ta. Nos ku ta hudiu ta adorá loke nos konosé, pasobra ta di hudiunan salbashon ta bini. 23 Ma e ora ta serka di yega, sí, el a yega awor akí kaba, ku e hendenan ku ta adorá Dios di bèrdè, lo ador’É den spiritu i bèrdat. Pasobra Tata ta buska hende asina pa ador’É. 24 Dios ta spiritu; I esnan ku ta ador’É mester hasié den Spiritu i bèrdat.
HISTORIA DI IGLESIA TA PONE NOS BAI BEK NA E BERDAT KU IGLESIA SEMPER MESTER DI REFORMASHON I KU E PALU DI KRISTIANISMO KOMO INSTITUTO KULTURAL TA MAS GRANDI, MAS RUIMU, MAS PLAMÁ KU E TAKI KU AMI TA PERTENESE NA DJE.
Punto di salida E Kristian evangéliko-pentekostal modernó hopi be no konosé historia di Iglesia
Amnesia históriko por hiba na konfushon i na repetishon di erornan di pasado
Historia di Iglesia for di punto di bista spiritual, teológiko i históriko
Nos tin ku sa di unda nos a bini pa nos sa na unda nos ta bai
Konosé otro ta afirmá nos identidat
ORIGEN DI KRISTIANISMO TA HISTORIA DI SU KUMINSAMENTU I INTERPRETASHON DI SU HISTORIA DEN KADA TEMPU.
HOPI IGLESIA: PASOBRA E INTERPRETASHON DI E HISTORIA TA VARIA SEGUN KULTURA
SKRITURA KOMO GUIA I BASE I INTERPRETASHON DI SKRITURA
KOMPRENDE TUR E TAKINAN PA KOMPRENDE BO LUGA DEN E PALU
TERA SANTU
Kristianismo Primitivo Moveshon di Hesus di Nazareth
E Kaminda (Ho ODOS)
Iglesia ku manifestashon di donnan
Iglesia ku ofisionan (Pastor, Diakono, Ansiano Kartanan Pastoral di Pablo)
Algun definishon 1. Kristianismo primitivo of paleo-kristianismo = periodo di kristianismo
ku ta kuminsá for di su origen te añannan 30-40 I sigui te konsilio di Konsilio di Nicea (siglo IV).
2. Patrístika = fase den historia di organisashon i teologia Kristian ku ta kuminsá ku e generashon despues di e apostelnan I ta kaba ku e formashon di kanon di TN te pa yega siglo VIII.
3. Patrologia = disiplina ku ta studia e pensamentu, kultura I historia di e tatanan di iglesia for di esnan apostólijko te siglo VIII. (te ku Isidoro de Sevilla y te ku Huan Damasceno).
4. Padres de la Iglesia = grupo di pastor, obispu, eskritor I pensadó di e promé siglonan d Kristianismo ku pa medio di e.o. konsilionan a definí a base di Beibel loke ta fe berdadero.
Klasifikashon Tatanan di Iglesia ta kai den tres grupo: (relashoná ku Konsilio di Nicea di aña 325)
1. Tatanan Apostóliko 2. Tatanan Promé ku Nicea 3. Tatanan despues di Nicea
Klasifikashon segun aña: 1. Tatanan Apostóliko (siglo I i II) 2. Tatanan Apologista (siglo II i III) 3. Edat di oro di tatanana di Iglesia (siglo IV te/ku VIII)
– Tatanan di Oriente (skibi na Griego) – Tatanan di Oksidente (skibi na latin)
Algun nòmber: Apostóliko
1.Didaché òf Siñansa di e apòstelnan (ca 80-125) 2.Karta di Klemente pa Korintionan (92-111) 3. 7 karta di Ignasio di Antiokia (+110) 4. Karta di Polikarpo pa Filipensenan (+156)
KRISTIANISMO KOMO RELIGION DI ESTADO (Siglo 4)
Kombershon di Konstantino Edikto di Milan
313 Kristianismo ta bira legal
San Hierónimo Traduktor di Vulgata
San Agustino (Último Tata di Iglesia)
Kristianismo su sede ta bira mas tantu aind vínkula ku Roma
The Body of Christ – Diversity in Unity
The Body of Christ – Diversity in Unity
Byzantine rite
Albanian Greek Catholic Church Belarusian Greek Catholic Church Bulgarian Greek Catholic Church Greek Byzantine Catholic Church Byzantine Catholic Church of Croatia & Serbia Melkite Greek Catholic Church Russian Greek Catholic Church Hungarian Greek Catholic Church Italo-Albanian Catholic Church Macedonian Greek Catholic Church Romanian Greek Catholic Church Ruthenian Catholic Church Ukrainian Greek Catholic Church Slovak Greek Catholic Church
I. Catholic Church: 24 autonomous churches 1.3b
1 Latin rite and 23 Eastern Catholic churches Latin rite Latin church (= Roman Catholic)
Alexandrian rite Coptic Catholic Church Ethiopian Catholic Church Eritrean Catholic Church
Antiochian rite Maronite Church Syrian Catholic Church Syro-Malankara Catholic Chruch
Armenian rite Armenian Catholic Church
Chaldean (East Syrian) rite Chaldean Catholic Church Syro-Malabar Catholic Church
II. Oriental Orthodox Churches 85m
Coptic Orthodox Church of Alexandria
Eritrean Orthodox Tewahedo Church
Ethiopian Orthodox Tewahedo Church
Malankara Orthodox Syrian Church
Syriac Orthodox Church
Armenian Apostolic Church
Autocephalous Archbishoprics
Church of Cyprus (431, recog. 478) 600k
Church of Greece (1833, recog. 1850) 10m
Albanian Orthodox Church (1922, rec. 1937) 250k
Polish Orthodox Church (1924) 500k
Czech and Slovak Orthodox Church 70k
(1951,1988)
Autonomous Orthodox churches 20m
III. Eastern Orthodox autocephalous churches 155m
Four Ancient Patriarchates
Ecumenical Patriarchate of Constantinople 4m
Greek Orthodox Church of Alexandria 250k
Greek Orthodox Church of Antioch 750k
Greek Orthodox Church of Jerusalem 130k
Junior Patriarchates
Russian Orthodox Church >100m (1448, recognized in 1589)
Serbian Orthodox Church (1219) 8m
Romanian Orthodox Church 20m (1872, recognized in 1885)
Bulgarian Orthodox Church (870) 7m
Georgian Orthodox and Apost. Church (486) 4m
REFORMASHON PROTESTANT
Luther: Traduktor di Beibel The Luther Bible is a German language Bible translation from Hebrew and ancient Greek by Martin Luther. The New Testament was first published in 1522 and the complete Bible, containing the Old and New Testaments and Apocrypha, in 1534. The project absorbed Luther's later years.
22
Luther: Teólogo i místiko di Grasia
Por fin meditando di dia I anochi pa miserikordia Dios mi a a bin kuminsá komprendé ku e hustifikashon ta bini pa medio di fe ta pa medio di kua e hustunan lo biba.
23
Luther: E Teólogo
E ora ei mi a sinti ku mi a nasé kompletamente di nobo i ku mi a drenta paraiso via di e portanan ku a habri hanchu hanchu pa mi.
24
Martin Luther: Opheshon via di konenshi
Si mi no ta konbensí di algu pa via di testimonio di Skritura òf pa evidensia di rason- pasobra mi no por kere ni Papa ni konsilionan só, pasobra ta bon kla ku nan a faya hopi bes nan mes i a kontradisí nan mes – mi tin ku sinti mi mes konbensí pa testimonio di Skritura Santu ku ta mi base. Mi konsenshi ta koutivá pa
Palabra di Dios.
25
Martin Luther: Oposishon fo’I konsenshi
P’esei mi no por i lo mi no bira bèk pasobra si mi aktua asina lo mi bai kontra di mi konsenshi i esei no ta salú ni seif pa hasi. Dios yuda mi! Amèn.
26
Konseho Anti-Semita di Luther i Anti Kampesinonan:
27
Nos tur ta yunan di Reformashon Kristianismo indidivual (Ezekiel 18)
Kristianismo basá riba lektura di Beibel den idioma materno
Fe basá riba momento di entrega
Salbashon pa medio di fe
Obra komo señal di salbashon
Konsenshi individual ariba organisashon di iglesia
Pentekostalismo komo movimento eklesial
DEFINISHON A. No un denominashon
B. No un movimentu ku ta sali for di Asuza Street
C. Pero tur movimentu i obra ku ta enfatisá un di dos bendishon, kreensia den milager i donnan di Spiritu Santu, liberashon I boutismo den SS den un forma òf otro. Tambe ku Dios ta papia ainda pa medio di revelashon.
D. Pentekostalismo Klásiko
E. Pentakostalismo Neo (Neo-Pentekostal)
Kon Kristianismo/Iglesia a kuminsá? I. E Kristianismo di Hesus: Ku fe den Hesus. (Mat 16:18)
II. E Kristianismo organisá ku siguidó: Ku Hesus i e disipelnan. (Mat 18:15)
III. E Kristianismo organisá den iglesianan den kada lugá ku nan ansiano etc: Ku e apòstelnan. (Tit 1:5-9)
IV. E Kristianismo despues di Pentekòster: Spiritu Santu (Ech2:42-27)
V. E Kristianismo basa riba sanger di e martirnan (Ech 8:1-3)
I. E Kristianismo ku poder di estado?
II. E Kristianismo institushonal?
III. E Kristianismo religioso?
IV.E Kristianismo di mi pueblo?
V. E Kristianismo di mi?
HARVEY COX Nos tabatin era di Dios Yu ku hopi enfasis riba Kristologia, esta ken Kristu ta si e ta Dios òf hende. Nos tabatin era di Dios Tata ku hopi enfasis riba kreashon di mundu, di una universo ta bini. Di prueba kontra òf pro eksistensia di Dios. Awor nos ta den era di Spiritu Santu kaminda ku Kristianismo ta diverso, tin diferente manifestashon i ta bai mas aleu ku institutonan.