Ñe'ê guarani

20
UNIVERSIDAD TECNICA DE COMERCIALIZACIÓN Y DESARROLLO SEDE HORQUETA Guarani Ñe’êndy Mava mavapa ojapo: Jacinta Viviana Centurión Odilio Díaz Centurión Gladys Zunilda Fleitas Quintana Mbo’ehára: Blanca Torales de López

Transcript of Ñe'ê guarani

Page 1: Ñe'ê guarani

UNIVERSIDAD TECNICA DE COMERCIALIZACIÓN Y DESARROLLOSEDE HORQUETA

Guarani

Ñe’êndy

Mava mavapa ojapo:

Jacinta Viviana Centurión Odilio Díaz Centurión Gladys Zunilda Fleitas Quintana

Mbo’ehára:

Blanca Torales de López

Ary 2013

Page 2: Ñe'ê guarani

Techaukaha

Ñe’ê ñepyrû.............................................................................................3 Ñe’êndy............................................................................................. 4

Ñe’ê kuimba’énte he’iva....................................................................4 Ñe’ê kuñante heiva............................................................................4

Partes de la oración.................................................................................5 Teroñe’ê.............................................................................................5 Teroñe’êje’éva...................................................................................5

Ñe’êjoapy Karaiñe’ême...........................................................................6 Papapy Papýva........................................................................................8 Ñe’êndy arapokôindy rehegua................................................................8 Ñe’êndy aravo rehegua...........................................................................8 Ñe’êndy Jasy rerakuéra...........................................................................9 Ñe’endy mba’asy rehegua.......................................................................9 Ñe’êndy rete vore ajapova rehegua......................................................11 Ñe’êjeguerojera térâ herajojáva...........................................................12 Ñe’êhe’isejojáva ha he’ise avyva...........................................................13 Paha......................................................................................................14 Kuatiañe’êita.........................................................................................15

2

Page 3: Ñe'ê guarani

Ñe’ê ñepyrûPeina torypaitépe romoî pende pópe ko tembiapo rojapóva atyndive.

Ypype oî heta marandu iporâva jaikuaa Paraguayo háicha.

Heta ára ikatu ñaikotêvê ko’â mba’ekuaare, ha iporâitereiva’êra, upe ha’etépe jaikuaa mba’e jaikuaaséva, terâ oñeporânduva ñandéve.

Rojapoparire ore rembiapo rovy’aiterei roikuaama haguére mba’eichapa roipuruva’erâ papapy papýva ha papapyháva rehegua. Avei roikuaa Ñe’êndy arapokoindy rehegua, Ñe’êndy Aravo rehegua, Ñe’êndy Araje rehegua ha Jasy rerakuéra Ñe’êndy.

Ha iporâ va’êra avei, jajapysakaro mba’eichapa ja’e va’êra opa umi mba’asy rerakuera, ikatu haguaicha jajapo hekope ñande rembiapo, ñamohu’â vove ñande arandu .

3

Page 4: Ñe'ê guarani

Ñe’êndy

Ñe’ê Kuima’énte he’iva Expresiones de uso exclusivo del hombre

Che reindy Che ryke’y Che ryvy Che rembireko Che rajy Che ra’y Che rembirekora Che ñembokiha Che ra’yanga Che rajyanga Che rovaja Che remiarirô

Mi hermana Mi hermano mayor Mi hermano menor Mi esposa Mi hija Mi hijo Mi novia Mi festejada Mi hijastro Mi hijastra Mi cuñado/a Mi nieto/a

Ñe’ê Kuñante he’iva Expresiones de uso exclusivo de la mujer

Che ména Che memby Che ryke Che kypy’y Che kyvy Che uke’i Che membyanga Che rovaja Che menarâ

Mi esposo Mi hijo/a Mi hermana mayor Mi hermana menor Mi hermano Mi cuñada Mi hijastro/a Mi cuñado Mi novio

4

Page 5: Ñe'ê guarani

Partes de la Oración

Teroñe’ê: ha’e ava, mymba, ka’avo térâ mba’e oñeñe’êvagui ñe’êjoajúpe. Sujeto: es la persona, animal, vegetal o cosa de quien o de que se habla en la

oración.

Teroñe’ê ou ko’â ñe’êgui:

Tero: sustantivo Ñe’ê: hablar-palabra

Teroñe’êje’éva: Ha’e opa mba’e oje’éva teroñe’êgui Predicado: es todo lo que se dice del sujeto

Teroñe’êje’éva ou ko’a ñe’êgui

Teroñe’ê que es sujeto Je’e Se dice Va partícula de modo habitual

Teroñe’êje’éva ikatu ha’e:

Teroñe’êje’e teróva-Predicado Nominal

Upe ñe’ê oñemomba’eguasúva ha’e ramo peteî tero terá teroja oñembojoajúva teroñe’ê rehe peteî ñe’êteva tekome’emby rupi.

Teroñe’êje’etéva-Predicado Verbal

Upe ñe’ê oñemomba’eguasúva ha’e ramo peteî ñe’êteva (verbo)

5

Page 6: Ñe'ê guarani

Ñe’êjoapy Karaiñe’ême

Que tu alimento sea tu única medicina- Nde rembi’u añókea taha’e ne pohâ

Aristóteles

Cuando estamos sanos, todos tenemos buenos consejos para los enfermos- Ñaneresâi aja, maymávante jareko tekmbo’e porâ hasývape guara

Publio Terencio

Sólo las mujeres y los médicos saben cuán bienhechora a los hombres es la mentira- Kuña ha pohanohársnte oikuaa mbaéichapa japu iporâ ava kuérape guara

Anatole France

La imaginación pinta, el ingenio compara, el gusto escoge, el talento ejecuta - Ta’angapy’âreko omopini, guerojerakuaa ombojoja, jepota oiporavo, katypyry

ojapoGaston lèvis, duque de Lèvis

El que tiene imaginación sin instrucción, tiene alas sin pies- Ha’angapy’ârekóva arandu’yre, ipepo ha ndaipýi

Jacobus Joubet

La fuerza sin inteligencia se derrumba bajo su propia masa- Mbarete arandu’ÿre, ipepo ha ndaipýi

Horacio

El hombre mas intelectual en su terreno, puede ser el mas tonto en otros- Ava iñaranduvéva ikuaapýpe, ikatu ha’e upe itavyvéva kuaapy ambue kuérape

Albert Camus

La inteligencia ve y oye; todas las demás cosas son sordas y ciegas- Arandu ohecha ha ohendu; mba’e ambue kuéra katu nohendúi ha dohechái

Epicarmo

El celoso se pasa la vida buscando un secreto, cuyo descubrimiento le causará desdicha- Mborayhu hakate’ÿreiva ombohasa hekove ohekahápe ojekuaa’ÿva,

ojuhukuévo nombovy’ái va’erâ chupeAxel Oxenstierna

6

Page 7: Ñe'ê guarani

Los celos se alimentan de las dudas- Mborayhu takate’ÿ okaru py’aherâgui

François La Rochefoucauld

Puede haber amor sin celos, pero sin temores- Ikatu oiko mborayhu takate’ÿrei’ÿre, hákatu ndaipóri chéne kyhyje’ÿre

Miguel de cervantes Saavedra

Los celosos son los primeros que perdonan. Todas las mujeres lo saben- Imborayhu rakate’ÿreíva ha’e ohyrô raêva. Mayma Kuña nguéra upéva oikuaa

Fedor Dostoievsky

El que no puede recordar el pasado, está condenado a repetirlo- Upe ndoikatúiva imandu’a ohasa va’ekuére, oñenguero’yrô ojapo jevývo

George de Santayana

La fama de muchos profetas descansa en la mala memoria de sus oyentes- Heta jurupyasy rerakuâ ojeko henduhára kuéra akângatu vaívare

Secondo Tranquili

El más santo no puede mantenerse en paz, cuando no le place al vecino malvado- Imarangatuvéva ndikatúi ipy’aguapy, nombovy’ái aja hogaykegua iñañávape

Johann Cristoph

El mayor orador del mundo es el triunfo- Ñemoñe’êha tuichavéva arapýpeko ha’e ésêporamba

Napoleón Bonaparte

La sola idea de que una cosa cruel puede ser útil, es ya de por sí inmoral- Temiandu añónte jepe mba’e vaígui ikatune hagua ojeporu, ha’éma voi tie’ÿ

Marco Tulio Cicerón

El que ha naufragado, tiembla incluso ante las olas tranquilas- Upe oñapymi va’ekue chugui ijyga, y porâhápe jepe oryrýi

Publio Ovidio Nasón

Una buena conversación debe agotar el tema, no a sus interlocutores- Ñomongeta porâ omomba va’erâ ñe’êmbyrâ, ndaha’éi oñe’êva kuérape

Winston Curchill

7

Page 8: Ñe'ê guarani

Ñe’êndy

Papapy Papýva

Peteî Mokôi Mbohapy Irundy Po Poteî Pokôi Poapy Porundy Pa Pateî Pakôi Paapy Parundy

Papo Papoteî Papokôi Papoapy Paporundy Mokôipa Mokôipa peteî Mokôipa mokôi Mokôipa

mbohapy Mokôipa irundy Mokôipa po Mokôika poteî Mokôipa pokôi

Mokôipa poapy Mokôipa

porundy

Ñe’êndy arapokôindy rehegua

Arateî Arakôi Araapy Ararundy Arapo Arapoteî Arapokôi Arapokôindy Ara Arete

Ñe’êndy aravo rehegua

Ára Vo Aravo Aravo’i

8

Page 9: Ñe'ê guarani

Aravo’ive Aravopapaha Arapapaha

Ñe’êndy: Jasy rerakuéra

Jasy Jasyteî Jasykôi Jasyapy Jasyrundy Jasypo Jasypoteî Jasypokôi Jasypoapy Jasyporundy Jasypa Jasypateî Jasypakôi

Estaciones del Año

Arahaku Araroguekúi Araro’y Arapoty

Ñe’êndy mba’asy rehegua

Mba’asy: Ñande rete nahesâirô.

Ma’asykuéra (jehaijey)

Mbiru’a Tétano Sarapîu Akanundu ro’y Mba’asy po’i

9

Page 10: Ñe'ê guarani

Mbiru’a

Mbiru’a mba’asy ováva ha isarambiva tekove apytépe, ojehecha pire rupive

Tétano

Tétano mba’asy oikéva máva retepýpe oñekytîhague rupi. Tétano ikatu oporojuka, ko mba’asy ikatu oñehenonde’a tasymombiaha.

Sarapîu

Mitâ mba’asy ováva, ome’ê akanundu, hay’o rasy, tesa pytâ, pire pytâavevo hakuvopáva reheve. Oñemombia pohâ ro’ysâme

Akanundu ro’y

Mba’asy oguerováva ñati’û Anhopheles

Mba’asy po’i

Tesâi’y ñe’âvevúi obyaíva jeikovai há jekarupora’ÿngue.

10

Page 11: Ñe'ê guarani

Ñe’endy rete vore ajapova rehegua

Ñande rete

Tete, rete, hete Che rete, nde rete, hete Akâ, che akâ, iñaka Akârague Tova, rova, hova Che rova, nde rova, hova Syva Tyvyta, ityvyta Topeti, ropepi, hopepi Che ropepi, hopepi Topea, ropea, hopea Che ropea, hopea Tesa, resa, hesa Che resa, nde resa, hesa Tî, che tî, ne tî, itî Juru, che juru, ijuru Tembe, rembe, hembe Che rembe, ne rembe, hembe Tâi, râi, hâi Kû, che kû, ne kû, ikû Nambi, che nambi, inambi Apysa, che apysa, ijapysa Tañykâ, rañykâ, hañykâ Che rañykâ, hañykâ Ajúra, ijajúra Ahy’o, ijahy’o Ati’y, ijati’y Atúa, ijatúa Ape, ijape Jyva, ijyva Jyvanga, ijyvanga Pyapy, ipyapy Po, che po, ipo Kuâ, che kuâ, ne kuâ, ikuâ Pyapê, ipyapê Pyati’a, ipyti’a Py’a, ipy’a

11

Page 12: Ñe'ê guarani

Tye, rye, hye Che rye, nde rye, hye Tetyma, retyma, hetyma Che retyma, hetyma Tenypy’â, renypy’â, henypy’â Che renypy’â, ne renypy’â, henypy’â Py, che py, nde py, ipy Pyta, ipyta Pysâ, ipysâ Pysâpe, ipysâpe Tague, rague, hague

Ñe’êjeguerojera térâ herajojáva: jehaipe peteîcha ha he’ise ambuéva (homónimo)

Techapyrâ

Homónimo

Kái: quemar Poi: soltar Kua: agujero Mboi: desvestir Sái: vestido

Ka’i: mono Po’i: delgado Ku’a: cintura Mbo’i: desmenizar Sa’i: poco

Ñe’êhe’isejojáva ha he’ise avyva

12

Page 13: Ñe'ê guarani

Antónimos

Yvate: karape Porâ: vai Kyra: piru Mbegue: Pya’e Puku: Mbyky Marangatu: Ñaña Tuicha: Michi Aky: aju Nandi: Henyhê Hatâ: hu’û Kyre’ÿ: Ate’ÿ Pyahu: tuja Morotî: hû Ou: Oho Oity: ohupi Oguapy: opu’â Vevúi: Pohýi Po’i: poguasu Ñembyasy: Vy’a Vy’a: potî Hatâ: mbegue He’ê: nahániri Sapukái: kirirî Mboyve: Rire Mombyry: Agui Mbarete: Kangy Hái: he’ê Jupi: guejy

13

Page 14: Ñe'ê guarani

PahaKa’âva â tembiapo jajapo ramô jaikuaa heta mba’e, ha iporâve ñamombarete

râmo ñane ñe’ê guaraní.

Ñande, ñañemoarandúva hia jahavo, jaikuaa vaêra ñane retâ mba’etee, ikatu haguaicha “Tetâ Paraguái imbareteve ha okakuaave hâgua, kuña ha kuimba’e, oikuaa ha ohayhuva’erâ hekotee ha iñe’ê”.

Néi, peicha romohu’a ko tembiapo rojapova’ekue ore atyndive, aguije enterovepe.

14

Page 15: Ñe'ê guarani

Kuatiañe’êita

www.wikipedia.com www.moografias.com Libro: Guarani “Arami”

15