Ñe'ê guarani
Transcript of Ñe'ê guarani
![Page 1: Ñe'ê guarani](https://reader036.fdocumento.com/reader036/viewer/2022082319/55cf9c3e550346d033a92a90/html5/thumbnails/1.jpg)
UNIVERSIDAD TECNICA DE COMERCIALIZACIÓN Y DESARROLLOSEDE HORQUETA
Guarani
Ñe’êndy
Mava mavapa ojapo:
Jacinta Viviana Centurión Odilio Díaz Centurión Gladys Zunilda Fleitas Quintana
Mbo’ehára:
Blanca Torales de López
Ary 2013
![Page 2: Ñe'ê guarani](https://reader036.fdocumento.com/reader036/viewer/2022082319/55cf9c3e550346d033a92a90/html5/thumbnails/2.jpg)
Techaukaha
Ñe’ê ñepyrû.............................................................................................3 Ñe’êndy............................................................................................. 4
Ñe’ê kuimba’énte he’iva....................................................................4 Ñe’ê kuñante heiva............................................................................4
Partes de la oración.................................................................................5 Teroñe’ê.............................................................................................5 Teroñe’êje’éva...................................................................................5
Ñe’êjoapy Karaiñe’ême...........................................................................6 Papapy Papýva........................................................................................8 Ñe’êndy arapokôindy rehegua................................................................8 Ñe’êndy aravo rehegua...........................................................................8 Ñe’êndy Jasy rerakuéra...........................................................................9 Ñe’endy mba’asy rehegua.......................................................................9 Ñe’êndy rete vore ajapova rehegua......................................................11 Ñe’êjeguerojera térâ herajojáva...........................................................12 Ñe’êhe’isejojáva ha he’ise avyva...........................................................13 Paha......................................................................................................14 Kuatiañe’êita.........................................................................................15
2
![Page 3: Ñe'ê guarani](https://reader036.fdocumento.com/reader036/viewer/2022082319/55cf9c3e550346d033a92a90/html5/thumbnails/3.jpg)
Ñe’ê ñepyrûPeina torypaitépe romoî pende pópe ko tembiapo rojapóva atyndive.
Ypype oî heta marandu iporâva jaikuaa Paraguayo háicha.
Heta ára ikatu ñaikotêvê ko’â mba’ekuaare, ha iporâitereiva’êra, upe ha’etépe jaikuaa mba’e jaikuaaséva, terâ oñeporânduva ñandéve.
Rojapoparire ore rembiapo rovy’aiterei roikuaama haguére mba’eichapa roipuruva’erâ papapy papýva ha papapyháva rehegua. Avei roikuaa Ñe’êndy arapokoindy rehegua, Ñe’êndy Aravo rehegua, Ñe’êndy Araje rehegua ha Jasy rerakuéra Ñe’êndy.
Ha iporâ va’êra avei, jajapysakaro mba’eichapa ja’e va’êra opa umi mba’asy rerakuera, ikatu haguaicha jajapo hekope ñande rembiapo, ñamohu’â vove ñande arandu .
3
![Page 4: Ñe'ê guarani](https://reader036.fdocumento.com/reader036/viewer/2022082319/55cf9c3e550346d033a92a90/html5/thumbnails/4.jpg)
Ñe’êndy
Ñe’ê Kuima’énte he’iva Expresiones de uso exclusivo del hombre
Che reindy Che ryke’y Che ryvy Che rembireko Che rajy Che ra’y Che rembirekora Che ñembokiha Che ra’yanga Che rajyanga Che rovaja Che remiarirô
Mi hermana Mi hermano mayor Mi hermano menor Mi esposa Mi hija Mi hijo Mi novia Mi festejada Mi hijastro Mi hijastra Mi cuñado/a Mi nieto/a
Ñe’ê Kuñante he’iva Expresiones de uso exclusivo de la mujer
Che ména Che memby Che ryke Che kypy’y Che kyvy Che uke’i Che membyanga Che rovaja Che menarâ
Mi esposo Mi hijo/a Mi hermana mayor Mi hermana menor Mi hermano Mi cuñada Mi hijastro/a Mi cuñado Mi novio
4
![Page 5: Ñe'ê guarani](https://reader036.fdocumento.com/reader036/viewer/2022082319/55cf9c3e550346d033a92a90/html5/thumbnails/5.jpg)
Partes de la Oración
Teroñe’ê: ha’e ava, mymba, ka’avo térâ mba’e oñeñe’êvagui ñe’êjoajúpe. Sujeto: es la persona, animal, vegetal o cosa de quien o de que se habla en la
oración.
Teroñe’ê ou ko’â ñe’êgui:
Tero: sustantivo Ñe’ê: hablar-palabra
Teroñe’êje’éva: Ha’e opa mba’e oje’éva teroñe’êgui Predicado: es todo lo que se dice del sujeto
Teroñe’êje’éva ou ko’a ñe’êgui
Teroñe’ê que es sujeto Je’e Se dice Va partícula de modo habitual
Teroñe’êje’éva ikatu ha’e:
Teroñe’êje’e teróva-Predicado Nominal
Upe ñe’ê oñemomba’eguasúva ha’e ramo peteî tero terá teroja oñembojoajúva teroñe’ê rehe peteî ñe’êteva tekome’emby rupi.
Teroñe’êje’etéva-Predicado Verbal
Upe ñe’ê oñemomba’eguasúva ha’e ramo peteî ñe’êteva (verbo)
5
![Page 6: Ñe'ê guarani](https://reader036.fdocumento.com/reader036/viewer/2022082319/55cf9c3e550346d033a92a90/html5/thumbnails/6.jpg)
Ñe’êjoapy Karaiñe’ême
Que tu alimento sea tu única medicina- Nde rembi’u añókea taha’e ne pohâ
Aristóteles
Cuando estamos sanos, todos tenemos buenos consejos para los enfermos- Ñaneresâi aja, maymávante jareko tekmbo’e porâ hasývape guara
Publio Terencio
Sólo las mujeres y los médicos saben cuán bienhechora a los hombres es la mentira- Kuña ha pohanohársnte oikuaa mbaéichapa japu iporâ ava kuérape guara
Anatole France
La imaginación pinta, el ingenio compara, el gusto escoge, el talento ejecuta - Ta’angapy’âreko omopini, guerojerakuaa ombojoja, jepota oiporavo, katypyry
ojapoGaston lèvis, duque de Lèvis
El que tiene imaginación sin instrucción, tiene alas sin pies- Ha’angapy’ârekóva arandu’yre, ipepo ha ndaipýi
Jacobus Joubet
La fuerza sin inteligencia se derrumba bajo su propia masa- Mbarete arandu’ÿre, ipepo ha ndaipýi
Horacio
El hombre mas intelectual en su terreno, puede ser el mas tonto en otros- Ava iñaranduvéva ikuaapýpe, ikatu ha’e upe itavyvéva kuaapy ambue kuérape
Albert Camus
La inteligencia ve y oye; todas las demás cosas son sordas y ciegas- Arandu ohecha ha ohendu; mba’e ambue kuéra katu nohendúi ha dohechái
Epicarmo
El celoso se pasa la vida buscando un secreto, cuyo descubrimiento le causará desdicha- Mborayhu hakate’ÿreiva ombohasa hekove ohekahápe ojekuaa’ÿva,
ojuhukuévo nombovy’ái va’erâ chupeAxel Oxenstierna
6
![Page 7: Ñe'ê guarani](https://reader036.fdocumento.com/reader036/viewer/2022082319/55cf9c3e550346d033a92a90/html5/thumbnails/7.jpg)
Los celos se alimentan de las dudas- Mborayhu takate’ÿ okaru py’aherâgui
François La Rochefoucauld
Puede haber amor sin celos, pero sin temores- Ikatu oiko mborayhu takate’ÿrei’ÿre, hákatu ndaipóri chéne kyhyje’ÿre
Miguel de cervantes Saavedra
Los celosos son los primeros que perdonan. Todas las mujeres lo saben- Imborayhu rakate’ÿreíva ha’e ohyrô raêva. Mayma Kuña nguéra upéva oikuaa
Fedor Dostoievsky
El que no puede recordar el pasado, está condenado a repetirlo- Upe ndoikatúiva imandu’a ohasa va’ekuére, oñenguero’yrô ojapo jevývo
George de Santayana
La fama de muchos profetas descansa en la mala memoria de sus oyentes- Heta jurupyasy rerakuâ ojeko henduhára kuéra akângatu vaívare
Secondo Tranquili
El más santo no puede mantenerse en paz, cuando no le place al vecino malvado- Imarangatuvéva ndikatúi ipy’aguapy, nombovy’ái aja hogaykegua iñañávape
Johann Cristoph
El mayor orador del mundo es el triunfo- Ñemoñe’êha tuichavéva arapýpeko ha’e ésêporamba
Napoleón Bonaparte
La sola idea de que una cosa cruel puede ser útil, es ya de por sí inmoral- Temiandu añónte jepe mba’e vaígui ikatune hagua ojeporu, ha’éma voi tie’ÿ
Marco Tulio Cicerón
El que ha naufragado, tiembla incluso ante las olas tranquilas- Upe oñapymi va’ekue chugui ijyga, y porâhápe jepe oryrýi
Publio Ovidio Nasón
Una buena conversación debe agotar el tema, no a sus interlocutores- Ñomongeta porâ omomba va’erâ ñe’êmbyrâ, ndaha’éi oñe’êva kuérape
Winston Curchill
7
![Page 8: Ñe'ê guarani](https://reader036.fdocumento.com/reader036/viewer/2022082319/55cf9c3e550346d033a92a90/html5/thumbnails/8.jpg)
Ñe’êndy
Papapy Papýva
Peteî Mokôi Mbohapy Irundy Po Poteî Pokôi Poapy Porundy Pa Pateî Pakôi Paapy Parundy
Papo Papoteî Papokôi Papoapy Paporundy Mokôipa Mokôipa peteî Mokôipa mokôi Mokôipa
mbohapy Mokôipa irundy Mokôipa po Mokôika poteî Mokôipa pokôi
Mokôipa poapy Mokôipa
porundy
Ñe’êndy arapokôindy rehegua
Arateî Arakôi Araapy Ararundy Arapo Arapoteî Arapokôi Arapokôindy Ara Arete
Ñe’êndy aravo rehegua
Ára Vo Aravo Aravo’i
8
![Page 9: Ñe'ê guarani](https://reader036.fdocumento.com/reader036/viewer/2022082319/55cf9c3e550346d033a92a90/html5/thumbnails/9.jpg)
Aravo’ive Aravopapaha Arapapaha
Ñe’êndy: Jasy rerakuéra
Jasy Jasyteî Jasykôi Jasyapy Jasyrundy Jasypo Jasypoteî Jasypokôi Jasypoapy Jasyporundy Jasypa Jasypateî Jasypakôi
Estaciones del Año
Arahaku Araroguekúi Araro’y Arapoty
Ñe’êndy mba’asy rehegua
Mba’asy: Ñande rete nahesâirô.
Ma’asykuéra (jehaijey)
Mbiru’a Tétano Sarapîu Akanundu ro’y Mba’asy po’i
9
![Page 10: Ñe'ê guarani](https://reader036.fdocumento.com/reader036/viewer/2022082319/55cf9c3e550346d033a92a90/html5/thumbnails/10.jpg)
Mbiru’a
Mbiru’a mba’asy ováva ha isarambiva tekove apytépe, ojehecha pire rupive
Tétano
Tétano mba’asy oikéva máva retepýpe oñekytîhague rupi. Tétano ikatu oporojuka, ko mba’asy ikatu oñehenonde’a tasymombiaha.
Sarapîu
Mitâ mba’asy ováva, ome’ê akanundu, hay’o rasy, tesa pytâ, pire pytâavevo hakuvopáva reheve. Oñemombia pohâ ro’ysâme
Akanundu ro’y
Mba’asy oguerováva ñati’û Anhopheles
Mba’asy po’i
Tesâi’y ñe’âvevúi obyaíva jeikovai há jekarupora’ÿngue.
10
![Page 11: Ñe'ê guarani](https://reader036.fdocumento.com/reader036/viewer/2022082319/55cf9c3e550346d033a92a90/html5/thumbnails/11.jpg)
Ñe’endy rete vore ajapova rehegua
Ñande rete
Tete, rete, hete Che rete, nde rete, hete Akâ, che akâ, iñaka Akârague Tova, rova, hova Che rova, nde rova, hova Syva Tyvyta, ityvyta Topeti, ropepi, hopepi Che ropepi, hopepi Topea, ropea, hopea Che ropea, hopea Tesa, resa, hesa Che resa, nde resa, hesa Tî, che tî, ne tî, itî Juru, che juru, ijuru Tembe, rembe, hembe Che rembe, ne rembe, hembe Tâi, râi, hâi Kû, che kû, ne kû, ikû Nambi, che nambi, inambi Apysa, che apysa, ijapysa Tañykâ, rañykâ, hañykâ Che rañykâ, hañykâ Ajúra, ijajúra Ahy’o, ijahy’o Ati’y, ijati’y Atúa, ijatúa Ape, ijape Jyva, ijyva Jyvanga, ijyvanga Pyapy, ipyapy Po, che po, ipo Kuâ, che kuâ, ne kuâ, ikuâ Pyapê, ipyapê Pyati’a, ipyti’a Py’a, ipy’a
11
![Page 12: Ñe'ê guarani](https://reader036.fdocumento.com/reader036/viewer/2022082319/55cf9c3e550346d033a92a90/html5/thumbnails/12.jpg)
Tye, rye, hye Che rye, nde rye, hye Tetyma, retyma, hetyma Che retyma, hetyma Tenypy’â, renypy’â, henypy’â Che renypy’â, ne renypy’â, henypy’â Py, che py, nde py, ipy Pyta, ipyta Pysâ, ipysâ Pysâpe, ipysâpe Tague, rague, hague
Ñe’êjeguerojera térâ herajojáva: jehaipe peteîcha ha he’ise ambuéva (homónimo)
Techapyrâ
Homónimo
Kái: quemar Poi: soltar Kua: agujero Mboi: desvestir Sái: vestido
Ka’i: mono Po’i: delgado Ku’a: cintura Mbo’i: desmenizar Sa’i: poco
Ñe’êhe’isejojáva ha he’ise avyva
12
![Page 13: Ñe'ê guarani](https://reader036.fdocumento.com/reader036/viewer/2022082319/55cf9c3e550346d033a92a90/html5/thumbnails/13.jpg)
Antónimos
Yvate: karape Porâ: vai Kyra: piru Mbegue: Pya’e Puku: Mbyky Marangatu: Ñaña Tuicha: Michi Aky: aju Nandi: Henyhê Hatâ: hu’û Kyre’ÿ: Ate’ÿ Pyahu: tuja Morotî: hû Ou: Oho Oity: ohupi Oguapy: opu’â Vevúi: Pohýi Po’i: poguasu Ñembyasy: Vy’a Vy’a: potî Hatâ: mbegue He’ê: nahániri Sapukái: kirirî Mboyve: Rire Mombyry: Agui Mbarete: Kangy Hái: he’ê Jupi: guejy
13
![Page 14: Ñe'ê guarani](https://reader036.fdocumento.com/reader036/viewer/2022082319/55cf9c3e550346d033a92a90/html5/thumbnails/14.jpg)
PahaKa’âva â tembiapo jajapo ramô jaikuaa heta mba’e, ha iporâve ñamombarete
râmo ñane ñe’ê guaraní.
Ñande, ñañemoarandúva hia jahavo, jaikuaa vaêra ñane retâ mba’etee, ikatu haguaicha “Tetâ Paraguái imbareteve ha okakuaave hâgua, kuña ha kuimba’e, oikuaa ha ohayhuva’erâ hekotee ha iñe’ê”.
Néi, peicha romohu’a ko tembiapo rojapova’ekue ore atyndive, aguije enterovepe.
14
![Page 15: Ñe'ê guarani](https://reader036.fdocumento.com/reader036/viewer/2022082319/55cf9c3e550346d033a92a90/html5/thumbnails/15.jpg)
Kuatiañe’êita
www.wikipedia.com www.moografias.com Libro: Guarani “Arami”
15